Cestovanie okolo sveta.

Úvod

Na úvod by som Vám rada vysvetlila prečo som si zvolila danú tému. V podstate je to aj nutné, keď sa chcem o svoj názor podeliť.

Prvým bodom je môj veľký záujem o cudzie jazyky. V známkach na škole sa síce to neprejavilo, ale cudzie jazyky ma bavia. Možno to je tým, že pre mňa sú niečím novým.

Druhým bodom sa stali pamätihodnosti, ktoré pri cestovaní si veľmi rada pozriem.

Je to zaujímavé aj z hľadiska dejín.

Tretím tzv. bodom by som spomenula spoznávanie nových ľudí a ich zvykov.

Nepokladám za bezvýznamné vycestovať len tak, pre oddych. Ale dnes prevládajú peniaze a oni rozhodnú či pôjdeme na výlet alebo nie. Nedostatok financií mnohých ľudí o túto možnosť okráda.

Znalosť cudzích jazykov je v súčasnosti veľmi dôležitá. A v prípade možnosti vycestovania si ľudia môžu istý cudzí jazyk lepšie osvojiť. Náš štát by sa mal zlepšovať vzhľadom na vstup do EÚ i z tohto hľadiska.

Mojím hlavným cieľom, ktorý sa snažím touto prácou sledovať sú teda naše znalosti.

Prví ľudia sa na Zemi objavili pred miliónmi rokov. Spočiatku bolo na Zemi málo ľudí.

V porovnaní s ostatnými obyvateľmi lesov a lúk boli slabí. Človek nemal ostré pazúry a ostré zuby, aby sa mohol brániť proti dravcom a sám si uloviť divé zvieratá na potravu. Nemal hustú teplú kožušinu, ktorá by ho chránila pred mrazmi.

Nemal rýchle nohy ani krídla, aby ušiel pred jarnými prívalmi vody alebo uletel pred lesným požiarom. Mal len málo vyvinutý rozum a schopnosť zhromažďovať skúsenosti. Prvým ľuďom sa na Zemi žilo ťažko. S námahou získavali potravu. Ženy a deti celý deň zbierali korienky a bylinky a muži sa pokúšali uloviť nejaké ryby alebo zvieratá...

V tých časoch žili ľudia v rodových spoločenstvách - vo veľkých rodinách: rodičia a deti, starí rodičia, strýkovia a tety, synovci a netere - všetci príbuzní spolu. Do večera nazbierali všelijakú potravu a priniesli ju do jaskyne, v ktorej žili. Tam si ju pri ohni rozdelili a zjedli. A na druhý deň od včasného rána tá istá robota. Bol to neľahký život - prežili sme deň, to je dobre a zajtra uvidíme...

Prvotnopospolný človek si dlho zhotovoval pracovné nástroje iba z kameňa, dreva a z kosí. Zhotoviť kamennú sekeru alebo nôž nebolo ľahké. Koľko času bolo treba len na to, aby človek našiel vhodný kus kameňa! Ľudia často museli kameň hľadať ďaleko od svojich obydlí. No nie veľmi ďaleko, aby nezablúdili. Chodili do úžľabín, kde búrlivé riečky omývali úlomky skál a vytvárali z nich okruhliaky.

Vhodné kamene hľadali aj na brehoch morí, na kamenistých plážach. Prvotnopospolní ľudia zavše našli aj zvláštne kamene. Tie nerozbíjali, ale ich valcovali. Ak taký kameň položili medzi dva valúny a dlho po nich udierali, zavše sa im podarilo vyrobiť tenkú platničku na nôž alebo hrubší hranol na sekeru. Tieto nástroje potom naostrili. Tieto kamene boli meď, zlato a aj striebro. Ich život sa postupne menil pribúdaním skúseností, ktoré sa potom dedili z pokolenia na pokolenie.

Prečo ľudia opúšťali miesta, na ktorých žili? Na sťahovanie bolo veľa príčin. Najčastejšie sa ľudia zachraňovali pred hladom. Prvotnopospolný lovci kočovali za stádami divých zvierat, kam šli stáda, ta šli i ľudia. A iné rody museli utekať pred veľmi výbojnými susedmi. Stávalo sa i to, že sama Zem vyháňala zvieratá i ľudí z osídlených krajov.

Prvé putovania: Historici sa domnievajú, že prvé štáty s rozvitou kultúrou vznikali v povodiach riek. Ťažko povedať, kde skôr. Možno na juhu Mezopotámie, na úrodnej nížine, kde tečú rieky Tigris a Eufrat. A možno na brehoch veľkých indických riek Sindh a Ganga alebo v údolí na vodu bohatej rieky Níl... Tu sa ľudia naučili orať a siať, vymeriavať pôdu, kopať v nej kanály a privádzať na polia vodu skôr ako inde.

Tu ako prví začali taviť z rudy kov a stavať vysoké domy. Prírodné bohatstvá nie sú na Zemi rozdelené rovnomerne. Na niektorých osídlených miestach bolo napríklad veľa rudy, no nemali tam soľ. Inde zasa naopak. V niektorej dedine či meste vyrábali krásne látky a inde zasa hrnce. A tak si ľudia začali vymieňať, čoho mali prebytok. Začali si navzájom voziť tovar. Zjavili sa kupci. Zrodilo sa obchodovanie. Kupci boli veľmi dôvtipní ľudia.

Všimli si, že kto sa odváži zájsť ďalej, ako je zvykom, vráti sa s väčším ziskom. Ľudia sa vydávali na prvé obchodné cesty. A vtedy im prišlo veľmi vhod, keď vedeli, kde akí ľudia žijú, čoho majú veľa, čoho nedostatok a akú majú krajinu. Jedným z území, ktoré boli obývané medzi prvými, bolo pobrežie Stredozemného mora. Od pradávna sa tu zhromaždilo veľa najrozličnejších národov. Tu sa zrodila grécka kultúra, jedna z vysoko rozvitých starovekých civilizácií. Starovekí grécki filozofi a učenci zanechali vede veľké dedičstvo.

Ako jedni z prvých začali zhotovovať mapy, na ktorých Zem zobrazovali ako veľký ostrov, uprostred ktorého bolo more. Okolo ostrova tiekla búrlivá rieka Oceán, ktorá nemala ani začiatok ani koniec. Túto zem - ostrov starovekí Gréci nazývali Oikumena, čo znamená zem obývaná človekom. Husto boli obývané aj niektoré oblasti Ázie, Indie, Číny a Británie. Od Oikumeny pri Stredozemnom mori ich oddeľovali tisíce kilometrov, hory a púšte

Zopár odvážlivcov sa rozhodlo vystrojiť karavánu alebo na chatrných loďkách sa vypraviť za hory a doly. No ak tam už raz niekto bol, tak okrem prečudesných cudzokrajných vecí priniesol aj kopu príbehov o prekrásnych krajinách a neznámych národoch. Cestovatelia rozprávali o bohatej Indii, ,,plnej zlata a drahokamov", opisovali nekonečné skýtske stepi s nespočetnými čriedami koní a trávou vyššou ako človek. A aké zbrane vedeli z drahocenného kovu vyrábať stredoázijskí majstri...!

A koľko cínovca, takého prepotrebného na tavenie bronzu, sa nachádza v ďalekej Británii...! V tých časoch bola každá cesta veľkou udalosťou. Mená odvážnych cestovateľov sa stávali históriou. Vznikali o nich legendy, spievali sa o nich piesne. Podrobnosti o ich putovaní sa dlhé roky šírili z úst do úst. A pre ľudí nebolo nič zaujímavejšie, ako počúvať rozprávanie o putovaní do ďalekých krajín, k neznámym národom.