Krásná Jar - Po studenej zime každoročne prichádza jar.

Obloha sa leskne ani diamant. Spoza plávajúcich obláčikov sa usmieva štrbavé slniečko. Jeho dlhé zlatisté lúče hladia zem a roztápajú bohatú zimnú nádielku. Prebúdza sa všetká okolitá príroda. Spopod vločiek jemných ako páperie sa začína ohlasovať trávička.

Je ešte mäkkučká a človek by ňou rád rozhodil ruky. Slabučký vetrík rozhojdáva prvé kvietky-snežienky. Sú veľmi nedočkavé a tešia sa, keď si budú pospevovať v teple domova. Na svet sa už pýtajú prvosienky. Ich drobné žlté hlávky svietia ako najjasnejšie hviezdy na oblohe.

Aj na stromčekoch sú vidieť prvé príznaky jari. Konáriky si hoja rany, ktoré im spôsobil ťažký sneh a na niektorých sa objaví aj niekoľko lístočkov ľahučkých ako vánok. Púčiky sa už-už idú rotrhnúť a z niektorých vystrkujú očká drobné lístočky. Pani jar prebúdza zo spánku aj živočíchy.

Na trávičke sa prechádzajú maličké mravčeky a môžeme nájsť aj pavúčiky. Usilovné včielky už vyletujú zo svojich úľov a opeľujú prvé kvietky. Pomedzi stromčekmi blúdia aj ryšavé veveričky a rozkošne si otvárajú oriešky. Z búdiek už počuť ľubozvučné hlasy vtáčikov a na drôtoch sedia lastovičky.

Jar vyháňa na čerstvý vzduch aj ľudí. Parky sú v tomto období preplnené ľudmi kochajúc sa krásou prírody.

Zima je už nenávratne preč. Sneh je už vidieť len na vrcholcoch pohorí. Potôčik si robí cestičku medzi posledné kryhy ľadu a po cencúľoch už niet ani stopy.

Vzduch nasýtený vôňou vlhkej zeme, ľúbozvučný spev vtákov, o ktorý boli naše uši ukrátené počas dlhých zimných mesiacov, prvé nesmelé výhonky snežienok a bledúľ...Všetky tieto dojímavé chvíle môže vytvoriť len čarovná jar.

Keď vyjdeme von, môžeme s úžasom sledovať, ako sa príroda po viacmesačnom oddychu pripravuje na znovuzrodenie.

. Všetko navôkol rozvoniava novým životom. Koruny stromov, také smutné, ošarpané a pusté, sa chystajú zaodieť do zeleného rúcha hustého lístia, aby po chvíli mohli plodiť šťavnaté plody sladkých jabĺk, hrušiek či červených čerešní. Taktiež sa stávajú útočišťom vtákom, ktorým sa šťastne podarilo prekonať strastiplnú cestu cez šíre more.

Tie si teraz starostlivo opravujú hniezda, ktoré im zničilo nepriaznivé chladné počasie alebo neľútostná ľudská ruka, aby tam mohli v pokoji obohatiť svet novým spevavým potomstvom. Všetky sa náhlia so zobáčikmi plnými hliny, konárikov, aby ich nový domov bol čo najbezpečnejšou pevnosťou. Keď už majú všetko hotové, zaplnia drôty elektrických vedení a spríjemňujú večerný súmrak svojím jemným švitorením.

Slnko svojimi zubatými lúčmi pohládza celú zamrznutú krajinu, ktorá pridlho trpela pod nadvládou zimy. Posledné kryštáliky snehu sa menia na kvapôčky vody, ktoré v horách splynú s potokmi a valia sa pozdĺž dolinami nespútanou rýchlosťou. Vyplnia korytá riek až po samý okraj. Tie zúrivejšie so sebou odnesú všetko, čo im príde do cesty, neberúc ohľad na žiadne prekážky.

Zem- tá plodná matka, živiteľka celého národa, príliš dlho ležala úhorom. Zmizla z nej aj posledná prikrývka bielej ťažkej periny a znovu sa môže zhlboka nadýchnuť. Krôčik po krôčiku z nej začína vykúkať všetka zeleň. Prvé kvietky si úzkostlivo upravujú lupienky, aby nakoniec mohli vykvitnúť v plnej kráse.

Snežienka a bleduľa večne súperia, ktorá z nich zažiari v belostnejšej kráse, zato fialky spokojne ležia učupené v tráve, čakajúc na detské rúčky, ktoré ich plné nadšenia odtrhnú, aby mohli potešiť svoje mami. Tulipány pyšne vystavujú na obdiv korunné lupienky všemožných farebných odtieňov a každého, kto sa k nim bližšie prikloní, omámia zmysluplnou vôňou. Sú také koketné! Ale netreba im to zazlievať. Právom sú hrdé na svoju krásu, lebo oživujú každú záhradku.

Polia zaplnia usilovné ľudské ruky, ktoré s láskou kladú do pôdy semená, aby sa im neskôr odvďačila hojnou úrodou. Všetci sa náhlia, aby si zabezpečili čo najviac zásob, skôr než príde ďalšia neľútostná a dlhá zima. No zem nie je len kus obyčajnej hliny. Prebúdza sa v nej život.

Množstvo drobných živočíchov, cítiac príval prvých jarných lúčov, si prebíjajú cestu na povrch, aby aj oni boli svedkami tej neskutočnej nádhery. Dážďovky, chrobáky a všetok hmyz sa rozletí po celom okolí, krtkovia sa cez podzemné chodbičky prekopú na čerstvý vzduch, zanechajúc za sebou malé hlinené kôpky. Všetci túžia len po jednom - ohriať sa pod teplým slnkom.

To isté slnko vyháňa z tesných klietok svojich bytov aj ľudí. Parky sú plné milencov, ktorých mámi vôňa rozkvitnutých stromov a pohľad na ich koruny obsypané ružovo-bielym kvetom. Nad hlavami im lietajú lastovičky, ktorých jemné štebotanie je neodmysliteľnou melódiou jari. Ich srdcia sú zahriate láskou a teplom, len sem-tam im tváre pohladí jemný vlhký vánok.

Myslím si, že jar patrí medzi najúchvatnejšie ročné obdobia. Je to najideálnejší čas vybrať sa na prechádzku do prírody a obdivovať jej obnovu. V atmosfére preplnenej sladkastým pachom kvetov a vlhkej zemi, s doprovodom vtáčieho spevu, mäkkou trávou pod nohami a belasým nebom nad hlavou načerpáme nové sily. Čerstvý kyslík rozprúdi činnosť všetkých buniek v tele a dodá nám množstvo pozitívnej energie. Jar pre mňa vždy bude synonymom prebudenia sa k životu. Nielen zvierat a rastlín, ale aj ľud

Horucé  -  Leto

Ranné kvapky rosa sa tichučko zaleskli v tráve. Bolo šero, ticho a ešte pomerne príjemne chladno. Za kopcom sa objavili prvé ranné zore. Obloha sa sfarbila rôznymi farbami, od svetlučko ružovej, cez oranžovú až po svetločervenú. Prvé ranné lúče začali dopadať na zem a šero sa začalo rozplývať. Bol to nádherný pohľad, nie však pre rosu. Tá vedela, že s prvými teplými rannými lúčmi tu už nebude. Jednoducho sa vyparí.

Slnko nesmelo vykuklo spoza kopca. Rozhliadlo sa a postupne nadobudlo istotu, že je správny čas zobudiť spáčov. Začalo teda stúpať, vyššie a vyššie, až bolo celé von a nastal deň.

Stromy sa zobudili na šteklenie lúčov a hneď sa odeli do krásnych voňavých pestrofarebných šiat. Lúky sa taktiež nenechali zahanbiť a vhupli do šiat hrajúcich všetkými farbami a vôňami sveta. Včielky, prebudené tou vôňou, ospalo vyleteli z úľov zbierať prvé dúšky nektáru.

Vtáčiky začali spievať ranné piesne. Vítali nový deň a zobúdzali aj najposlednejších spáčov. Zvieratá vyliezli ospalo z brlôžkov. Rozutekali sa zháňať potravu alebo ostali len tak, vyhrievať sa na slnku a užívali si letný deň.

Slnko sa však rozhodlo ukázať im svoju silu naplno. S postupujúcim časom sa jeho horúčava stala takmer neznesiteľnou a príroda sa stiahla. Zvieratá si hľadali útočiská v tieňoch stromov a pri chladivej rieke, ktorá si tiekla kľudne ďalej a veselo si žblnkotala. Rybky si ďalej plávali nevnímajúc horúčavu vládnucu nad nimi. Les tichučko šumel vánkom, ktorý šantil v korunách stromov, akoby všetkých lákal, aby sa schladili v jeho tieni.

V podvečer začalo slnko pomaly klesať a páľava postupne prestávala mučiť vyprahnutú krajinu. Vánok sa zmenil na vetrík a ten zas na vietor, ktorý začal zháňať mraky dokopy. Postupne sa vytvorilo jedno obrovské búrkové mračno a zvieratá v očakávaní dažďa vyliezli z úkrytov. Mrakov stále pribúdalo a začali prekrývať slnko, ktoré sem-tam zoslalo na zem pozdrav v podobe posledných lúčov. Nakoniec nastalo šero.

Hromy zlovestne hrmeli a začalo sa blýskať ako predzvesť blížiacej sa búrky, avšak nepadla ani kvapka. Mraky len tak zlovestne viseli nad vyprahnutou suchou krajinou, ktorá túžobne očakávala životodarnú vlahu. Vtom konečne spadla prvá kvapka a za ňou sa už neostýchali ani ostatné. S narastajúcou tmou rástla aj sila dažďa, ktorý bičoval suchú zem vodou.

Všetko živé sa schovalo do bezpečia. Noc zasadla na trón a búrka zavlažila rastliny, volajúce po vode. Z búrky sa postupom noci stal mierny tichý dáždik, ktorý pomaly šumel, akoby nechcel zobudiť spáčov

Keď už spali úplne všetci, začal dážď strácať svoju moc, mraky sa rozplynuli a mesiac zasvietil na dažďové kvapky v tráve, ktoré sa ligotali skoro ako hviezdy nad nimi. Všetko stíchlo úplne a príroda sa ponorila do tvrdého spánku, z ktorého ju zas prebudia ráno prvé slnečné lúče.

Krásná jeseň.

Jeseň je čarovné obdobie plné farieb, dozrievajúcich plodov, ale aj zmien počasia. Je aj predzvesťou zimy, ktorá prináša do našich príbytkov pokoj a dni oddychu.

Jeseň prichádza pomaly, po horúcich letných dňoch sa k nám vkráda so svojim chladným počasím a pochmúrnou melanchóliou. Okrem chladnejšieho počasia prináša aj začiatok školského roka.

S príchodom jesene sa mení aj príroda. Ulice sú plné opadaného lístia, ktoré vytvárajú farebné koberce. Štebotavé lastovičky postupne čoraz viac utíchajú a odlietajú prečkať tuhú pani Zimu do teplejších krajín. Ostatné zvieratká nelenia a pilne znášajú do svojich brlohov zásoby potravy, ktoré im napomôžu prečkať mrazivú zimu.

Jeseň vplýva v istej miere aj na ľudí. Dni sú čoraz kratšie, slniečka menej a aj studený vietor začína vystrkovať rožky. Niektorí ľudia počas jesene upadajú do depresií a jesenného ničnerobenia. V iných krajinách sa počas tejto doby slávi aj siatok

Halloween, ktorý je známy ako deň kontaktov so záhrobím a slávia ho v predvečer dušičiek. Deti pochodujú od domu k domu, svojimi kostýmami a strašením obyčajných ľudí si "zarábaju" na chutných sladkostiach. No u nás tento sviatok nie je až tak populárny, veď predsa náš národ ma tiež svoje zvyky.

Ale treba sa pozrieť aj na iné stránky jesennej prírody ako je zber plodov a zeleniny, ktoré nám budú dávať vitamínky počas zimy a ochránia nás pred pazúrmi neželaných chorôb. Polia osirejú a už len krákajúce vrany nám podávajú zvesť o prichádzajúcej jeseni.

Čaro jesene dokážu oceniť najmä detičky válajúce sa v kope lístia, alebo stačí len pohľad na lietajúceho draka, ktorý brázdi na zatiahnutej ba až tmavej oblohe unášaného ujom Vetrom k nedohľadným výšinám.

Toto kúzelné obdobie je podľa mňa najkrajším celého roka. Keď vidím čo i len skorý západ slniečka predierajúceho sa medzi mrakmi, srdce mi zviera z takého nádherného pohľadu, ktoré mi pripomína moje detstvo, v ktorom som prežila s pomocou tety Jesene tie najkrajšie chvíle svojho života..

Leto je už nenávratne za nami a po dlhých, teplých a slnečných dňoch sa k slovu hlási jeseň.

Jeseň je ročné obdobie, ktoré k nám prichádza vždy v rovnakom čase, ako švihnutím čarovného prútiku.

S krásneho a teplého leta sa časom vytvorí chladnejšie, ale zato pestrejšie obdobie jesene.

Je to vlastne príprava prírody na tuhú a chladnú zimu.

Jeseň prichádza vždy v rovnakom období, ale je vždy iná.

Je to obdobie kedy sa príroda ukladá na zimný odpočinok. Znakom príchodu jesene je štebotavá pieseň lastovičiek, ktorú si spievajú pred odletom do slnečných a teplých krajín.

S príchodom jesene sa mení celá príroda, mení sa všetko vôkol nás.

Listy stromov najskôr zmenia farbu zo zelenej na žltú až na oranžovú a potom pomaly opadajú na zem na ktorej vytvárajú farebné koberce.

Pre školákov to neznamená len príchod chladnejšieho počasia ale aj návrat do školských lavíc po dlhom prázdninovom oddychu.

Ani si neuvedomujeme, aké je len pre nás obdobie jesene dôležité

Záhrady a príroda o ktorú sme sa po celý rok usilovne starali nám vydá svoje bohatstvo.

Jeseň nás vie príjemne prekvapiť. Pomedzi stromy a ulice fúka vetrík a vydáva niekedy zvuky, ktoré nám môžu vytvárať spolu s tmavou, zatiahnutou oblohou neopakovateľnú atmosféru.

Slniečko sa začína zubatieť. Pre deti a ich rodičov je jeseň obdobie na púšťanie šarkanov a na prechádzky po pestrofarebnom lese kde môžeme uvidieť zvieratká ako sa začínajú pripravovať na zimný spánok.

Aj zvieratká v prírode pociťujú príchod blížiacej sa zimy a preto zbierajú zásoby, aby prežili tuhú zimu.

Nielen zvieratká, ale aj ľudia sa pripravujú na chladnú jeseň. Začínajú vyťahovať teplejšie oblečenie zo svojich skríň. Jeseň je prekrásne obdobie, no niekedy veľmi chladné a preto si jeho dôležitosť viacerí neuvedomujeme.

https://beautiful.majestat.cz 

Jeseň je čarovné obdobie plné farieb, dozrievajúcich plodov, ale aj zmien počasia. Je aj predzvesťou zimy, ktorá prináša do našich príbytkov pokoj a dni oddychu. Jeseň prichádza pomaly, po horúcich letných dňoch sa k nám vkráda so svojim chladným počasím. Okrem chladnejšieho počasia prináša aj začiatok školského roka

S príchodom jesene sa mení aj príroda. Ulice sú plné opadaného lístia, ktoré vytvára farebné koberce. Štebotavé lastovičky postupne čoraz viac utíchajú a odlietajú prečkať tuhú pani Zimu do teplých krajín. Ostatné zvieratká nelenia a usilovne znášajú do svojich brlohov zásoby potravy, ktoré im pomôžu prečkať mrazivú zimu.

Jeseň vplýva v istej miere aj na ľudí. Dni sú čoraz kratšie, slniečka menej a aj studený vietor začína vystrkovať rožky. Niektorí ľudia počas jesene upadajú do depresií a jesenného ničnerobenia.

Ale treba sa pozrieť aj na iné stránky jesennej prírody, ako je zber plodov a zeleniny, ktoré nám budú dávať vitamíny počas zimy a ochránia nás pred pazúrmi neželaných chorôb. Polia osirejú a už len krákajúce vrany nám podávajú zvesť o prichádzajúcej jeseni.

Čaro jesene dokážu oceniť najmä deti váľajúce sa v kope lístia, alebo stačí len pohľad na lietajúceho draka, ktorý brázdi na zatiahnutej, ba až tmavej oblohe, unášaného ujom Vetrom k nedohľadným výšinám.

Toto kúzelné obdobie je podľa mňa najkrajším z celého roka. Stromy hrajú farbami ako pestrofarebné kvety. Jeseň je veľmi zaujímavé ročné obdobie so svojskou atmosférou a postačí, ak sa na ňu pozrieme zblízka a zistíme, že je to naozaj tak.

Básničky,citáty o prírode...

Je to nádhera...

Citáty

Kvetiny a duch prírody

Kvetiny sú milostným vyjadrením ducha prírody.

Céder a borovica

Céder a borovica ani v krutých mrazoch nestratia svoju zeleň.

- Konfucius

Jedna jediná vec

Keď pohneme jednou jedinou vecou v prírode, zistíme, že je prepojená s celým zvyškom sveta.

- John Muir

Vánok pri mojej duši

Po tichu si kráčam bosá po travičke, ktorá voňavá je,

ako kytica ruží, ktorá voňať krásne vie.

Potichúčky prídem na voňavú lúčku

a mamičke odtrhnem maličkú kytičku.

Za chvíľočku, teplúčko je,

no vetrík, ten mi poveje!

"Vetríček, vetríček, povej že povej, aby som ja,

mohla mojej mamičke zlatej,

natrhať kytičky ďalej!"

Po cestičke malej

poveje vetríček až do mojej,

dušičky malej!

Kniha prírody

Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie.

- Hans Christian Andersen

Rastlina, ktorá pomáha

"Ďakujem vesmíru, že stvoril rastlinu, ktorá mi pomáha pri písaní textov."

- Majk Spirit

Šaty prírody

Príroda nepotrebuje módnych návrhárov ani vizážistov, je sama o sebe krásna v každom období. Na jeseň sfarbená do pestrých farieb, v zime do biela, nepotrebuje kožuch, sneh ju oblieka, na jar ako dieťa raz tichá inokedy plačlivá a niekedy uletená a leto ju farbí do zlatista lúčmi slniečka. A človek v jej objatí je krásny tiež, keď ju miluje a chráni.