Nikdy sa nevzdávaj svojich snov!-Never give up your dreams!

Motivácia

Motivácia - pohnútky, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie

Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer. Je to vnútorná hnacia sila, ktorá ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb. Je to hnacia sila, ktorá vedie k dosiahnutiu osobných a organizačných cieľov. Je to vôľa niečo dosiahnuť.

Ľudské správanie je takmer vždy niečím psychologicky motivované. Pohnútkami ľudského správania sú však i biologické, kultúrne a situačné aspekty. I keď človek často vedome rozhoduje o tom, či bude konať na základe svojich motivácií, tie pôsobia na človeka i na podvedomej úrovni (napr. vplyv skrytou silou reklamy).

Vplyv motivácie na pracovný proces[upraviť ' upraviť zdroj]

Motivácia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich úspešnosť života jedinca. Je pre neho dôležité, aby sa venoval činnostiam a práci, ktorá ho motivuje - oduševňuje a napĺňa a práve v týchto oblastiach je potom schopný podávať nadpriemerné výkony.

Úspešnosť alebo neúspešnosť motivácie silne ovplyvňuje výrobu (jej kvantitu i kvalitu). Len sa výnimočne vyskytujú aj prípady, keď prehnaná motivácia pôsobí brzdiaco, no vo všeobecnosti platí, že produktivita práce a podaný výkon vzrastajú priamo úmerne s rastom pozitívnej motivácie.

Každé ľudské správanie je vedome, alebo nevedome zamerané na dosiahnutie nejakého cieľa a vyznačuje sa určitou intenzitou (silou) a trvaním v čase. Motivácia je vnútorný stav človeka, ktorý aktivuje alebo uvádza do pohybu všetky vnútorné sily človeka, napr. prianie, túžby, úsilie a pod. Motivácia tak zahŕňa úsilie, vytrvalosť a ciele. Je v nej prianie človeka odvádzať výkon.

Motivácia môže súvisieť s prirodzenou túžbou napodobňovať ľudí, ktorých máme radi a ktorých uznávame.

Motivácia sa môže prejavovať aj v sile potrieb osobnosti, ktorá pramení:

- z túžby učiť sa

- z uspokojenia potrieb istoty, lásky, ocenenia

- z potreby byť úspešný

Názory pedagógov a psychológov sa zhodujú v tom, že každý človek je určitým spôsobom motivovaný, aby sa prejavil. Počas školskej edukácie sa najčastejšie venuje pozornosť motivácii z hľadiska vhodnej voľby a usporiadania didaktických metód a technických prostriedkov do účelných a racionálnych vzťahov z hľadiska dosahovania cieľov, ako o tom pojednáva aj technológia učenia sa a vyučovania.

Motivácia je tiež vnímaná z hľadiska sebarozvíjania , ktoré je realizované učením sa. Podľa Ladislava Mihálika sebarozvíjanie je motivované spôsobom, kde rozvíjanie nie je cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľa

Ladislav Mihálik uvádza aj súbor motivačných prostriedkov, prostredníctvom ktorých učiteľ môže uvážene a cieľavedome pôsobiť na žiakov:

- navodením problémovej situácie a formuláciou problému

- obsahom učiva

- príťažlivým cieľom vyučovacej hodiny, s ktorým sa žiaci vnútorne dokážu stotožniť

- osobnosť učiteľa

- pochvalou a vhodnou (morálnou) odmenou

- uplatňovaním moderných technických prostriedkov výučby

- dosiahnutými úspechmi žiakov v učení

- presvedčením žiaka o možnostiach využitia vedomostí v praktickom živote

- vhodným uplatňovaním aktuálnej a perspektívnej motivácie (túžba žiaka po pochvale, dobrej známke, uznaní)

Ďalším pohľadom na motiváciu je sociálno-psychologický aspekt. Jednotlivec sa učí v skupine poznávať svoju motivačnú štruktúru, správne interpretovať situáciu, využívať optimálne stratégie na reguláciu výkonovej činnosti.

Program má tieto fázy: prípravnú fázu (pomocou dotazníkov, testov, rozhovorov)modifikačnú fázu (zameranú na zlepšenie schopností, na hodnotenie svojich výkonov a výkonov iných členov v skupine)záverečnú fázu (spätnou väzbou znovuhodnotiť vlastnú výkonovú motiváciu)

Harvardská škola je založená na úlohách, ktoré motivačne pôsobia prostredníctvom: výučby a vyučovacích stratégií, ktoré sú zamerané na realistické odhaľovanie a utváranie cieľov, na správne využívanie spätnej väzby, na preberanie osobnej zodpovednostivýkonového plánovania, ktoré je založené na organizácii práce,

dennom režime, pracovných podmienkach, na systematickom prístupe k prácisebaštúdiom, ktoré sa zameriava na sebareflexiu (súlad vnímanie seba v porovnaní s realitou), na formovanie osobnej hodnotovej orientáciiutvárania cieľov, ktoré sa venuje formovaniu perspektívnej orientácii v jednotlivých oblastiach činnosti Charakteristika pojmu motivácia

Pojem motivácia je odvodený od latinského slova "movare", čo znamená hýbať sa, pohybovať sa. Označuje všetko, čo spôsobuje určitú aktivitu, určité správanie sa človeka. Odpovedá tiež na otázku, čím bola aktivita vyvolaná alebo prečo sa zmenila.

Pojem motivácie sa viaže na aktiváciu, t.j. na vyvolávanie aktivity človeka, na organizovanie jeho organizmu, ale zároveň na usmerňovanie vyvíjaných aktivít určitým smerom, na určitý cieľ. Ide pritom o psychickú a fyzickú aktiváciu.

Motivácia je zložitý pojem s fyziologickými, biologickými, ekonomickými, psychologickými, sociologickými a ďalšími prejavmi. "Pojem motivácie zahŕňa v sebe vnútorné a vonkajšie činitele (javy), ktoré spúšťajú, zameriavajú (orientujú) a energizujú (dynamizujú) správanie človeka." (Řezáč,1998).

Motivácia je stav napätia organizmu vyvolaný neuspokojením istej potreby zameranej na jej odstránenie ( Ďurič, Štefanovič, 1977 )

Motivácia je súhrn vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré : vzbudzujú, aktivujú, dodávajú energiu ľudskému konaniu a prežívaniu, zameriavajú toto konanie na prežívanie určitým smeromriadia jeho priebehovplyvňujú spôsob reagovania jedinca na svoje konanie a prežívanie, jeho vzťahy k ostatným ľuďom a svetu (Pedagogický slovník 1995)

Podľa J. Muttina niektorí považujú motiváciu za takmer zbytočný pojem, ktorý nepatrí do slovníka experimentálnej psychológie, podľa iných motivácia je základným predmetom psychológie, kľúčom na porozumenie správania.

Ak hovoríme o motivácii, tak je to vždy určitá abstrakcia alebo abstrahovaná zložka činnosti človeka. To znamená, že ak chceme nájsť hlavné znaky motivácie, musíme nevyhnutne vychádzať z činnosti človeka, ktorej prostredníctvom človek poznáva a mení svet.

6 hlavných koncepcií načrtol H. Thomae, jeden z popredných západonemeckých psychológov:

1. motivácia ako príčina pohybu

2. motivácia ako následnosť zmien organizmu

3. motivácia ako abstrakcia kontinuity aktivácie

4. motivácia ako determinanta smeru

5. motivácia ako pojem na porozumenie vzťahov

6. motivácia ako príčina rozhodovania

V súvislosti s povedaným je potrebné rozlíšiť pojmy motivácia a motivovanie.

Zatiaľ čo motivácia

Zatiaľ čo motivácia označuje vnútorný psychický proces, motivovaním rozumieme vonkajšie ovplyvňovanie s cieľom navodiť zmenu jednotlivca, či jeho správania. Motivovanie je však úspešné vtedy, ak osloví nejaký vnútorný motív jednotlivca.

Charakteristika motívu

Motív chápeme ako silu, ktorá povzbudzuje činnosť, ktorá smeruje k cieľu. Motív je teda vnútornou príčinou vonkajšieho správania. Motív je energizujúci, dynamizujúci činiteľ, ktorý vedie k pohotovosti začať alebo udržiavať správanie smerujúce k istému cieľu. Je dôsledkom narušenej biologickej alebo psychickej rovnováhy jednotlivca s biologickým alebo sociálnym prostredím.

Motívmi zvyčajne rozumieme psychologické príčiny ľudského konania, motív je tzv. hypotetický konštrukt, pojem, ktorý sa používa na vysvetlenie toho, prečo ľudia konajú ako konajú. Pojem motív je psychológii chápaný rôzne. Podľa niektorých autorov je motív opisom východzieho vnútorného psychofyziologického stavu, stavu nerovnováhy, podľa iných je motív opisom obsahu uspokojenia, cieľového stavu uspokojenia.

Motív predstavuje faktor aktivácie správania, spúšťací prvok, ktorého zdrojom môže byť vnútro jednotlivca, alebo objekt vo vonkajšom svete. Správanie jednotlivca však zvyčajne vyplýva z interakcie určitých vonkajších objektov a vnútorných stavov. Motivujúcim ale nemusí byť len aktuálne neuspokojivý stav jednotlivca,

ale aj očakávanie určitého uspokojenia, ktoré vyplýva z naučených spôsobov získavaných odmien a vyhýbania sa trestom. Správanie človeka je vždy motivované, t.j. smeruje k dosiahnutiu určitého psychického stavu spokojnosti (uspokojenia). Pohnútkou správania človeka sú tak vedomé, ako aj nevedomé motívy (jednotlivec si aj pri zámernom konaní nemusí uvedomovať jeho skutočný dôvod).

Cieľ motivácie

Všeobecne je za cieľ motivácie považované udržiavanie a obnova psychickej rovnováhy, čo súvisí so snahou človeka minimalizovať nepríjemné a maximalizovať príjemné. Motivované správanie vedie k zmene nepríjemného stavu, straty psychickej rovnováhy, stavu určitého nedostatku na stav žiaduci, teda stav psychickej rovnováhy, homeostázy.

Z homeostatického modelu motivácie vychádzajú viaceré teórie motivovaného správania, napr. psychoanalýza S. Freuda (obnovenie rovnováhy vysporiadaním sa so silou pudového pôsobenia), teória pola K. Lewina (obnovenie narušenej rovnováhy síl pola), teória kognitívnej disonacie L. Festingera (obnovenie konsonancie zosúladením kognitívnych prvkov kognitívneho systému človeka ) a pod.

Formy motívov

K základným formám motívov sú zaraďované pudy, inštinkty, potreby, záujmy, hodnoty, ideály, ašpirácie. Zatiaľ čo pudy a inštinkty patria k vrodeným psychofyzickým dispozíciám organizmu, k biologickej výbave človeka, potreby, záujmy, hodnoty, ideály a ašpirácie sú prvkami, ktoré sú silne ovplyvňované sociálnym prostredím.

Javy podmieňujúce motiváciu

• Aktivita

Aktivita je prejavenie životných síl človeka. Považujeme ju za prostriedok i cieľ rozvoja osobnosti. Uvedomelá, očakávaná aktivita je podmienená vhodnou motiváciou.

Aktivita vo výchovno-vzdelávacom procese je podľa M. Zelinu také prejavenie životných síl človeka, ktoré vystupuje v intenciách cieľov výchovno-vzdelávacieho procesu.

nútorné prejavy aktivity sa spájajú s úmyselnou pozornosťou, prejavujú sa v myslení, cítení a prežívaní. Ich intenzitu nemožno vždy postrehnúť

Aktivizácia

Aktivizácia je vzbudenie, usmerňovanie aktivity smerom k činnosti. V edukačnom procese mieru aktivity ovplyvňuje žiak, ktorý usmerňuje, reguluje svoje aktivity v súlade so svojimi potrebami, záujmami a presvedčením.

Aktivizácia posudzuje podľa rôznych kritérií, napríklad :

- činnosť - kto je činný na vyučovacej hodine, žiak alebo učiteľ

- regulácia - čím je regulovaný žiak vo svojej aktivite (sebou? niekým iným?)

- komplexnosť a systémovosť - aktivizácia sa vzťahuje na priestorové, systémové, časové rozmery.

- účasť slobody žiaka - jeho samostatnosti v riešení úloh, problémov, miera možnosti použitia tvorivosti žiakov na vyučovaní

Potreby

M. Zelina vymedzil potrebu ako stav nedostatku alebo nadbytku niečoho, t.j. stav jednotlivca odchyľujúci sa od jeho životného optima. Podľa Ďuriča je potreba charakterizovaná ako nedostatok niečoho, čo je pre život daného jedinca nevyhnutné.

Motivácia vychádza z potrieb a túžob človeka. Potreby sa pokladajú za základnú zložku motivačného javu. Hlavnou charakteristikou potrieb je ich predmetovosť a dynamika. Potreby podľa citovaných autorov môžeme rozdeliť na primárne a sekundárne.

Primárne potreby sú spoločné so zvieratami (potreba potravy, spánku, dýchania). Ich uspokojovanie je nutné na udržanie života, preto sú nezávislé od vonkajšieho prostredia.

Sekundárne potreby vznikajú na základe primárnych potrieb v interakcii s prostredím človeka v procese socializácie (potreba spoločenského styku, učenia, práce).

Jednu z najznámejších klasifikácií potrieb človeka predstavuje hierarchický systém potrieb amerického psychológa A.H.Maslowa, ktorý hovorí, že potreby človeka sú hierarchicky usporiadané z hľadiska ich naliehavosti, s akou sú prežívané ako vnútorné tlaky ku konaniu a to od potrieb základných (najnižších) k potrebám vývinovo najvyšším.

Záujmy

Vymedzujú sa ako špecifické predpoklady na silnú pozitívnu motiváciu. "Záujem je motívom, ktorý smeruje správanie jednotlivca k určitým činnostiam na základe jeho kognitívnych či emocionálnych potrieb.

Rozdiely v záujmoch sú ovplyvňované pohlavím, osobnou skúsenosťou, výchovou a kultúrnou úrovňou.

Aj široké a všestranné záujmy môžu mať rozdielnu hodnotu. Sú predpokladom bohatosti duševného života, ale môžu viesť aj k duševnej rozptýlenosti, roztrieštenosti a nespokojnosti zo snahy všetko zvládnuť.

Hodnoty

Hodnoty predstavujú vyššie motívy, pričom hodnotou možno rozumieť vlastnosti objektu alebo činnosti, ktorá uspokojuje potreby človeka. Inak - človek vyhľadáva, vykonáva, žiada si, snaží sa získať to, čo pre neho osobne má vysokú hodnotu. Hodnota je incentívou motivujúcou človeka k činnosti, ktorou dosahuje subjektívne hodnotené ciele.

Hodnotami sa nazývajú normy, ktoré majú pre človeka význam. Miera hodnoty je daná verejnou mienkou, ktorá je akceptovaná a zaraďovaná do hodnotového systému. Hodnoty nie sú v živote človeka nemenné. U človeka sa hodnotová orientácia ako súhrn hodnôt duchovnej a materiálnej kultúry spoločnosti vytvára v procese socializácie.

Svetonázor

Svetonázor človeka predstavuje súhrn jeho poznatkov, postojov, náhľadov na najzákladnejšie otázky.

V širšom zmysle slova pod svetonázorom rozumieme sústavu názorov na prírodu, spoločnosť a na seba, ktoré sa vytvorili v procese socializácie človeka. Svetonázor determinuje celkovú zameranosť osobnosti, dodáva jej vytrvalosť a pevnosť charakteru

Nepreceňuj peniaze

Nepreceňuj peniaze. Majú nám iba slúžiť - nič viac.
- Earl Nightingale

Citáty » O peniazoch

Aké sú naše hodnoty

Vieme povedať naše hodnoty, pri pohľade na ohorené šekové knižky.
- Gloria Steinem

Citáty » O peniazoch

Dobrá a zlá finančná rada

Pre rozpoznanie dobrej finančnej rady od tej zlej je dôležité dobré finančné vzdelanie.
- Róbert Kiyosaki

Citáty » O peniazoch

Uspieť sám

Človek nemôže uspieť sám. Je ťažké nájsť bohatého pustovníka
- Jim Rohn

Citáty » O peniazoch

Mať pravdu, či nemať

Nejde o to, či pravdu máte alebo nemáte, ale koľko peňazí zarobíte, keď pravdu máte a koľko prerobíte, keď sa mýlite.
- George Soros

Citáty » O peniazoch

Peniaze znamenajú moc

Peniaze znamenajú moc a ty by si sa mal s rozumnou mierou snažiť, aby si ich získal. Mal by si sa snažiť, pretože s peniazmi môžeš vykonávať viac dobra ako bez nich.
- Russell H. Conwell

Citáty » O peniazoch

Naháňať sa za peniazmi

Kto sa naháňa za peniazmi, ten ich nikdy nedohoní. Hľaď si prácu, rob ju lepšie než iní a peniaze za tebou pribehnú samé.
- Tomáš Baťa

Citáty » O peniazoch

Víno a peniaze

Víno a peniaze menia i mravy mudrca.
- Walther

Citáty » O peniazoch

Dva druhy mužov

"sú dva druhy mužov - tí ktorí majú peniaze vďaka svojim ženám, druhí majú ženy vďaka svojim peniazom."
- Liz Taylor

Citáty » O peniazoch

Peniaze bez mozgu

Peniaze bez mozgu sú vždy nebezpečné.
- Napoleon Hill

Citáty » O peniazoch

Vaše peniaze

Neutrácajte svoje peniaze, kým ich nemáte.
- Thomas Jefferson

Citáty » O peniazoch

Zarábať na živobytie a zarábať peniaze

Väčšina ľudí je tak zaneprázdnená zarábaním na živobytie, že ani nemá čas zarábať peniaze.
- Joe Karbo