Papagáje sú veľmy chitré a hravé tvory práve preto si musíte dobre premyslieť že či na neho máte čas alebo nie.Potrebujú každodennú starostlivosť niesu tažké na chov ak máte na nich čas a dobre si ich vychováte. 

Papagájec

Papagájec (staršie: papagájik alebo papagájovec; nesprávne [bohemizmus] andulka; lat. Melopsittacus) je rod vtákov z čeľade papagájovité. Jediným druhom tohto rodu je papagájec vlnkovaný/papagájec vlnkavý/papagájik vlnkovaný/papagájovec vlnkovaný (lat. Melopsittacus undulatus; "melopsittacus" = spevavý papagáj + "undulatus"- vlnkovaný).

Tento rod austrálskych papagájov je najmenším zástupcom ploskochvostých papagájov (Platycercini). Je asi 18 cm veľký a váži asi 30 - 40 gramov. Rod Melopsittacus je prechodom medzi rodmi Neophema a Pezoporus.[1][2]

Tento papagáj spolu s korelou chocholatou patrí medzi najrozšírenejší druh, ktorý je chovaný v domácnostiach ako rodinný miláčik.

Opis

Papagájec vlnkovaný má štíhlu postavu. Zobák má formovaný skôr do výšky. Jeho horná polovica je kolmo zahnutá do špicata a z vnútornej strany má dva zárezy. Nad zobákom sú výrazne vystupujúce nosové otvory. Tento papagáj má zašpicatené krídla, stredné dve chvostové pierka sú oproti krajným viditeľne asi o dve tretiny dlhšie. Prsty nôh papagájca vlnkovaného sú tenké a slabé.

Veľkosť

Papagájce dosahujú dĺžku asi 18 centimetrov (Forshaw dokonca udáva dĺžku 198 mm) a hmotnosť medzi 30 - 40 gramami. Krídlo papagájca má v priemere dĺžku 99,4 mm, chvost má priemernú dĺžku 101 mm.

Sfarbenie

U divo žijúceho papagájca vlnkovaného dominuje zelená a žltá farba, ktorá je zvýraznená čiernymi vlnkami a niekoľkými modro sfarbenými pierkami.

Zadnú časť temena hlavy a hornú časť chrbta a krídel má tento papagáj hnedú s čiernymi a žltými pruhmi (vlnky), ktoré sú na hlave hustejšie. Na chrbte a krídlach je toto lemovanie redšie. Spodok chrbta, kostrč, vrchné chvostové pierka a spodok tela sú výrazne zelené.

Pierka na spodku krídel sú zelené. Letky na krídlach sú žlté a svetlomodré.

Čelo papagájca, uzdička okolo olivovo sivého zobáku, hrdlo sú jasnožlté. Nozdry samčeka majú svetlomodré sfarbenie, nozdry samičky sú svetlejšie, v dobe hniezdenia a plodnosti sú slabohnedé. Dúhovka očí je biela. Žlté pierka na lícach sú zdobené modrou farbou. Na stranách krku má tento papagáj série troch čiernych škvrniek. Nohy papagájca vlnkovaného sú sivomodré.

Takto letia vtáci
¦: Takto letia vtáci, vtáci, takto sadajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú.
¦: Takto skáču vrabce, vrabce, žitko zobkajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú.
¦: Takto skáču žabky, žabky, takto kvákajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú.
¦: Takto plávu rybky, rybky, takto plávajú.
¦: Takto pijú vodičku, hore kukajú. 

Farebné mutácie

U papagájcov vlnkovaných sa v zajatí podarilo vyšľachtiť mnoho farebných mutácií. Všeobecne by sa dali tieto mutácie zhrnúť do štyroch základných princípov:

Albinizmus: telo je kompletne bez farbiva (melanínu)

Leucizmus: typ čiastočného albinizmu, keď je u papagája perie na celom tele, alebo na niektorých jeho častiach bez farbiva. Pigment sa ale vyskytuje v koži, v dúhovke.

Dilúcia (zriedenie): farbivo v perí (melanín) je čiastočne redukované.

Melanizmus: zvýšený obsah niektorého farbiva (melanínu) v perí.

Na základe týchto pravidiel sa vyskytujú farebné mutácie, v ktorých dominujú niektoré farby (hlavne modrá, žltá, zelená), niekedy iba niektoré farby chýbajú, prípadne ide o bieleho (leucitického), či dokonca až albionitického farebného mutanta papagájca vlnkovaného.

Životné prostredie[upraviť 

Papagájce vlnkované sú rozšírené prakticky po celom území Austrálie. V skupinkách, niekedy aj v obrovských kŕdloch migruje hlavne v jej vnútrozemí, nevyskytuje sa na juhozápadnom výbežku a na väčšine východného pobrežia. Hlavnou podmienkou ich výskytu je dostatok potravy a prítomnosť vodnej plochy

Obývajú dreviny, ktoré lemujú vodné toky, trávnaté plochy s menším množstvom drevnatého porastu, či otvorené pláne, na ktorých rastú rôzne kríky. Zriaďovanie pastvín, stavby vodných hrádzí rybníkov, či závlahových kanálov, budovanie areálov parkov ľuďmi pripravilo nielen pre tohto austrálskeho papagája nové životné prostredie, ktoré ho s nimi viacej zblížilo.

Papagájce sa živia semenami tráv, niektorými semenami rastlín nižšieho vzrastu, niekedy sa kŕmia aj na lánoch dozrievajúcej pšenice.

Papagájce hniezdia na juhu Austrálie od augusta do januára a na severe Austrálie od júna do septembra. Po dažďoch zahniezdia kedykoľvek. Párik papagájcov môže hniezdiť aj niekoľkokrát za sebou, no v nepriaznivých podmienkach nehniezdia aj niekoľko rokov.

Znáška vajíčok môže byť od 3 do 13 vajíčok (priemer 5 - 6 ks). Inkubačná doba je 17 - 18 dní. Marshall a Serventy zistili, že mladí samčekovia tohto papagája môžu produkovať spermie už po 60 dňoch od opustenia hniezda. Rýchla reprodukčná schopnosť umožňuje týmto vtákom prežitie v drsných austrálskych podmienkach.

Papagájce vlnkované dosť intenzívne dbajú o čistotu peria, ktorá je pre ne dôležitá pri lietaní. Radi sa kúpu vo vode, niekedy po daždi aj na mokrých listoch eukalyptov a vzájomne si ich preberajú. Na eukalyptových stromoch obžierajú kôru a listy. Olej z eukalyptových listov na ne pôsobí ako stimulátor pre posilnenie ich imunitného systému a ako preventívny liek proti ochoreniam.

Domáci miláčikovia

Papagájce vlnkované vďaka svojej milej, hravej povahe, nenáročnosti a peknému sfarbeniu patria medzi najobľúbenejšie chované papagáje. Sú tiež zaraďované medzi päticu najnadanejších papagájov v imitácii zvukov a teda aj ľudskej reči. Svetový rekord v počte reprodukovaných slov má na konte samček papagájca menom Puck († 1994), ktorého vlastnila Camille Jordan z USA. Jeho rekord s 1 728 slovami bol publikovaný vo vydaní Guinnessovej knihy rekordov z roku 1995